Ak sa zúčastňujeme na medzinárodných konferenciách, publikujeme v zahraničných odborných časopisoch či píšeme štúdie, recenzie alebo iné odborné texty v angličtine, veľmi dobre vieme, že nestačí ovládať len všeobecný jazyk, prípadne terminológiu z odboru. Dôležité je tiež poznať jazykové prostriedky, ktoré sú pre náučný štýl adekvátne, a zároveň rozoznávať tie, ktorých používanie nie je v náučnom štýle žiaduce. Tu je 10 tipov, ako zlepšíme kvalitu svojich publikácií.
1. Názov je dôležitý!
Názov by mal podrobne opisovať obsah článku použitím čo najmenšieho množstva slov. Vyhnite sa zbytočným slovám ako „A study of …“, „Investigations of …“, „Observations on …“ atď. Od názvu článku často závisí jeho indexovanie a umiestnenie abstraktu v databázach. Článok s nevhodným názvom sa vôbec nemusí dostať k potenciálnemu publiku.
2. Vyhnite sa dlhým a komplikovaným vetám
Všetci to poznáme a vôbec to nie je zriedkavosťou. Čítame, čítame a kým prídeme na koniec vety, úplne sme zabudli, čo bolo na začiatku, a zmysel nám úplne unikol. Áno, vyzerá to veľmi vedecky, nie je to však zárukou kvalitného článku. Pokiaľ je obsah článku kvalitný, nepotrebuje vety zbytočne komplikovať.
3. Správna voľba miery odbornosti
Miera odbornosti článku záleží od toho, kde chceme publikovať. Predpokladajme však, že publikujeme v uznávaných vedeckých časopisoch. To ale neznamená, že budeme používať slová a výrazy, ktoré sú vysoko odborné alebo zriedkavé. Naším cieľom nie je čitateľovi znechutiť článok tým, že mu nebude rozumieť. Výskumy v dnešnej dobe sú multidisciplinárne a naša práca môže zaujať aj vedca, ktorý sa angažuje v inej oblasti vedy. Skúsme sa zamyslieť nad tým, kde je nevyhnutné použiť odborné slová a kde ich môžeme nahradiť jednoduchším, stále však vhodne odborným opisom či synonymom. Na druhej strane nie je nevyhnutné popisovať postupy a analýzy, ktoré by mal každý odborník z danej oblasti ovládať.
4. Vety musia dávať zmysel
Všetci sme sa neraz pri písaní vysoko odborných článkov, najmä v angličtine, vo svojich vetách stratili. Nezabúdajme, že každá veta musí mať podmet a sloveso.
5. Časy, časy, ach, tie časy
Použitie nevhodného času slovesa je pre čitateľa v najlepšom prípade len iritujúce a odráža autorovu biednu zručnosť v písaní. V najhoršom prípade môže byť čitateľ zmätený napríklad tým, ktoré fakty boli doteraz známe a ktoré sme zistili v aktuálnej štúdii popísanej v článku.
Vo všeobecnosti by sme mali minulý čas používať na opis toho, čo sa udialo v minulosti, čiže všetkých výskumných postupov, procesov, analýz a pod. Prítomný čas máme na popísanie všeobecne platných faktov. Pokiaľ odkazujeme na konkrétnu štúdiu, tiež používame minulý čas.
„Abercrombie and Fitch reported that 30% of the public is allergic to wool.“
No a úplne najhoršie je, keď časy pomiešame!
„Two guys rob a liquor store downtown. The robbery occured at midnight last night.“
6. Subjektivita a používanie superlatívov
Stále musíme mať na pamäti, že písanie vedeckých článkov sa výrazne odlišuje od písania iných žánrov.. Jedným z príkladov je aj používanie superlatívov a subjektívnych stanovísk na podčiarknutie podstatných zistení. Snažíme sa ich úplne vynechať a nevyhnutnosťou je objektívnosť.
Subjektívne by sme v diskusii uviedli:
„We felt that the fixative was bad, because we had difficulty finding flagella on our Chlamydomonas.“ Na druhej strane môžeme napísať:
„The percentage of cells with flagella was inversely proportional to the time they spent in fixative, suggesting that the fixative was causing cells to shed flagella.“
V druhom prípade uvádzame informáciu, ktorá môže byť ďalej použiteľná, napríklad citovaná iným autorom.
Superlatívy zahŕňajú výrazy ako „huge,“ „incredible,“ „wonderful, „exciting“ atď. Používame objektívnejšie formulácie viet. Podobne nepíšeme v článkoch, že v niečo veríme. Prezentujeme dôkazy a objektívne referujeme o výsledkoch výskumu či štúdie.
7. Podstatné mená namiesto slovies a naopak
Angličtina nie je náš materinský jazyk a podstatné mená a slovesá majú často viac alebo menej odlišné formy, ktoré si vieme ľahko pomýliť. Najčastejšie:
„Affect“ je sloveso. „Effect“ je podstatné meno.
„What happened to the subject was an effect. The temperature change affected the subject“.
Toto sa naučíme naspamäť.
8. Prvá vs. tretia osoba?
Večný problém. Tu sa prístupy rôznych časopisov podstatne líšia. Niektoré vedné disciplíny a ich časopisy (biológia a ekológia) upustili od striktného používania tretej osoby a umožňujú v publikovaných prácach obmedzené používanie prvej osoby. Ostatné vedné disciplíny, najmä biomedicínske odbory, stále dávajú prednosť vetným konštrukciám v tretej osobe. Používanie prvej osoby (I alebo we) je zvyčajne akceptované v častiach Introduction a Discussion. V metodike ju využívame len striedmo a vôbec by sa nemala objavovať vo výsledkoch.
9. Nielen pasív
Vo všeobecnosti sú naše články plné pasívnych viet (is, was, has, have, had), čo môže byť pre čitateľa mnohokrát ťažkopádne, a vety sa stávajú zbytočne dlhé. Pasív je pre odborné články nevyhnutný, skúsme ho však oživiť aktívnou formou slovesa vždy, keď je to možné. Jasnosť a efektívnosť písania sa rapídne zvýši.
ACTIVE: „the mouse consumed oxygen at a higher rate…“
PASSIVE: „oxygen was consumed by the mouse at a higher rate..“
10. Zbytočné slová
Neslovesné intenzifikátory ako “clearly,” “essential,” “quite,” “basically,” “rather,” “fairly,” “really,” a “virtually” nielen zbytočne zamotávajú vety a zatieňujú podstatu, ale aj znižujú dôveryhodnosť výsledkov.
Zaujal vás náš článok? Ďalšie tipy a triky, ako napísať kvalitnú vedeckú publikáciu v angličtine sa naučíte na našom kurze Academic Writing.
Zdroje:
· http://www.ruf.rice.edu/~bioslabs/tools/report/reporterror.html
· http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3178846/
· http://abacus.bates.edu/~ganderso/biology/resources/writing/HTWgeneral.html